bod zlomu  
napísal(a):: drakfilm
IP: 178.41.---.--- 
dátum: 20.01.2013 15:52:02

Zdravím všetkých! Rád by som otvoril tému, ktorá by pozostávala z osobných svedectiev ľudí, ktorí zažili v svojom živote určitý "zlomový okamih" (klinická smrť, smrť blízkej osoby, vážne ochorenie,postihnutie, úraz, nehoda, alternatívny spôsob vyliečenia, predtuchy,...) - jednoducho niečo, čo Vás prinútilo zamyslieť sa nad svojim životom, prehodnotiť ho, či Vám prinieslo poznanie nadprirodzena - že je "tam hore niekto".. je len na vás, ako si to nazvete..
Cieľom je priniesť ostatným ľuďom poznanie, svetlo, prostredníctvom Vašich svedectiev. Keďže by som chcel, aby Vaše svedectvá či príbehy oslovili čo najväčší počet ľudí, chcel by som sa vyhnúť extrémom ako okultizmus, mágia a náboženský fanatizmus.
Ak nechcete verejne diskutovať, prosím píšte svoje príspevky na drakfilm.info@gmail.com
Ďakujem za každú jednu Vašu skúsenosť.

  moj zivotny zlom  
napísal(a):: no nick
IP: 95.105.---.--- 
dátum: 26.01.2013 05:52:54

ahoj, nikdy som sa nezaoberala príliš duchovnom. ako -násť ročná som odpadla v kostole na omši a tak moja bábinka rozhodla, že ma boh nechce vidieť :)ako -dsať ročná som zase nabehla na životný kolobeh a nebol čas nad niečim "kozmickým" sa vôbec zamýšľať. nebol čas zamýšľať sa ani nad vlastným životom, jeho smerom, či žijem dobre, či zle.. človek nastúpil do rýchlovlaku a už sa viezol...vzostupy-pády-radosti-smútky..až raz.. vlastne spúšťačom zmien v mojom živote bol 13.apríl 2012, keď mi moja najlepšia priateľka oznámila, že má malígny melanóm. bola veľkou bojovníčkou, ale tento druh nádoru je tak hnusne rýchly a nevypočitateľný, že behom krátkej doby zmetastázoval do celého tela a 14.11.2012 odišla do sveta mŕtvych. Prežili sme spolu všetky štádiá choroby, všetky emócie. Odhodlanie poraziť chorobu vystriedal hnev, prečo práve ona, smútok z nadchádzajúcej straty, strach zo smrti až k samotnému poddaniu sa osudu a pokojnéme čakaniu na blížiacu sa smrť. tých 7 mesiacov, počas ktorých ona umierala, som ja cítila neskutočnú bolesť, nespravodlivosť, hnev..bojovala som s ňou, kontaktovala doktorov, liečiteľov..už nebolo pomoci, vedela to. pomaly pripravila svojho muža i deti, na to že o chvíľu zomrie a pokojne čakala. neviem ani len opísať to, čo sme všetci vôkol nej prežívali, vedeli sme že umiera a nedokázali jej pomôcť.čakali sme a umierali sme spolu s ňou..drsná skúška trpezlivosti a pokory..až po jej smrti som začala chápať, že táto bolestná skúsenosť ma mala dostať niekam inam.. predtuchy, intuície, živé sny ktoré ma varovali pred niečim zlým, to som mala už od narodenia, len som túto oblasť duchovného poznania žiadnym spôsobom nerozvíjala. práve jej smrteľná choroba ma naštartovala zaoberať sa vecami "medzi nebom a zemou" a každým dňom, týždňom, mesiacom som sa dostávala hlbšie a hlbšie k Poznaniu..alternatívna medicína, liečitelia, byliny, anatómia ľudského tela, otázky o živote a smrti, o živote po smrti a emóciach zo smrti. čo je po smrti? ako sa vysporiadať s jej stratou? je smrť naozaj koniec alebo začiatok? ako vyzerá svet mŕtvych? kam pôjde jej duša? neuveríš, ale týždeň pred jej smrťou mi samovoľne prasklo sklo na okne..len tak..volal jej muž, že chce aby som jej urobila vianočný zemiakový šalát..už ležala na oddelení paliatívnej liečby a všetci sme čakali na TenDeň a vedeli, že sa blíži..a večer predtým ako zomrela sa určite prišla rozlúčiť, biochémia môjho tela totiž reagovala tak, akoby som umierala sňou..ráno bol koniec jej 38ročného života. okrem jej smrti som v rovnakom období prežívala strašne veľa zmien, teda strát: prišla som o prácu, o psa, o dom, o auto...akoby sa rozkrútila "ruská ruleta" a nútila ma opúšťať všetko čo som mala.rok 2012 bol takým mojim očistcom a polovica môjho ja musela zomrieť, aby som druhá polovica mohla znovu narodiť. pochopila som, že podstatné je kto ako žije svoj život, nevieme kedy Tu končíme, preto žime svoj život naplno, žime ho tu a teraz. ja som začala tak, že si každý deň nájdem čas na hodinovú meditáciu, začala som cvičiť taj-ji, cchi-kung, našla som v sebe pokoru, pokoj, zmierenie. viem, že raz pôjdeme do sveta mŕtvych všetci, tak prečo sa pachtiť za niečim tak prízemným ako sú hmotné statky? dobrovoľne si stresom ničiť vlastné zdravie, vlastný život? pochopila som hodnotu ľudského života. a pochopila som tiež, že s každým z nás má "ten tam hore" svoj plán. myslela som si vždy, že sme vlastne každý strojcom svojho vlastného osudu, ktorý sa vyvíja ako dôsledok našich rozhodnutí, keď stojíme na križovatkách života a náš výber "ísť vpravo či vľavo" ovplyvní celú našu cestu. ale nie je to tak, každý máme "napísaný" svoj osud. ak sa aj rozhodneme "ísť vľavo", život nás bude dovtedy vraciať na tú istú križovatku, kým sa nerozhodneme "ísť vpravo" v súlade s osudom. preto si myslím, že určite musí existovať nejaká vyššia moc, energia, ktorá tento svet i nás stvorila a do našich DNA buniek presne zakódovala celý náš život - fyzično, psychično, choroby, či budeme žiť dlho-krátko, v akej oblasti budeme úspešní atď. a možno sa mýlim :))
ya

  pozitivny prispevok  
napísal(a):: fotograf
IP: 178.41.---.--- 
dátum: 18.11.2013 12:02:15

Dakujem za precitanie pozitivneho a pritom velmi mystickeho prispevku - bol pre mna velmi motivacny a povzbudzujuci.


Nový príspevok
nick
 
predmet
 
email (neverejné)    
text
    
850-8tri  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.